Tatranský národný park je najstarším národným parkom Slovenska. Bol ustanovený v roku 1949 a so svojou rozlohou 741 m2 pokrýva Slovenskú časť Západných a Vysokých Tatier a celé Belianske Tatry. Hranice TANAPu, vyznačené na všetkých prístupových cestách, tvorí na severe štátna hranica medzi SR a PR, na východe cesta Ždiar - Tatranská Kotlina, na juhu približne spodná hranica pásma lesov a na západe Suchá dolina, Biela skala, ponad Zuberec na Oravice a oravskou Tichou dolinou k štátnej hranici. Tatry (poľ. Tatry) sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti a tvoria najvyššiu časť Karpát. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom 3/4 ich rozlohy leží na Slovensku. Ich alpský charakter zvýrazňuje 29 štítov s výškou nad 2 500 m n. m.[1] a kotliny po ich obvode. Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltského mora (Dunajec a Poprad). Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1 081 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý vrch (1 805 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.
